Umenie starnúť

Ktože by bol rád, že starne? Myšlienky na starobu najčastejšie potláčame. Anselm Grün, ktorý má niečo vyše šesťdesiatky, teda je sám „mladým starcom“, povzbudzuje svojich čitateľov, aby sa vedome vyrovnali s vlastným starnutím. Keď toto životné obdobie duchovne prehĺbime, môže sa stať dobou zrenia a rastu, a tak dať životu novú hĺbku. „Človek starne sám od seba, ale či sa jeho starnutie vydarí, to závisí od neho. Dobre zostarnúť – je vznešené umenie.“ Páter – benediktín, citlivo opisuje výzvy starnutia: prijať obmedzenia, zriekať sa, zmieriť sa a poukazuje na šance, ktoré v tom sú: Kto sa naučí akceptovať citeľné hranice, môže si vypestovať úplne nové čnosti, ako vďačnosť, trpezlivosť, miernosť alebo pokoj.