Odíď z mojich snov

Vdýchol jej omamnú podmanivú dievčenskú vôňu – vôňu jej kvetinového parfumu, čerstvo umytých vlasov a pokožky, ktorá voňala ako roztopený med... Zuzana bola mladá, krásna a plná života. Svet jej ležal pri nohách, prial jej ambíciám a oslnivej budúcnosti, ktorá na ňu čakala. Keby jej nebúšil zrýchlený tep v ušiach, bola by možno počula jeho kroky. Keby sa obzrela, videla by, že sa k nej približuje, videla by žiadostivosť v jeho očiach, videla by, ako sa mu od vzrušenia prudko dvíha hrudník, ako si o stehná utiera spotené dlane. Vtedy by možno skríkla od strachu, možno by začala kričať o pomoc, možno by sa rozbehla, možno by sa bránila… Nevzal si len jej nevinnosť, vzal jej mladosť, bezstarostnosť, ambície a vieru v dobré konce. Na oplátku jej nechal pod srdcom rásť dieťa, ktoré nechcela, ktoré bolo pre ňu votrelcom v jej tele. Myslela si, že život sa pre ňu skončil... Roky však zahojili rany a Zuzana našla vo svojej rodine zmysel života, lásku, porozumenie, dôveru a pocit istoty. Až kým sa nezačali na povrch vynárať tiene minulosti a opäť ožívať démoni...