Čas a literárne rozprávanie

Autor je popredný súčasný kresťansky orientovaný francúzsky f?ilozof (1913?–?2005) ovplyvnený fenomenológiou, štrukturalizmom a hermeneutikou. V tomto diele analyzuje stvárnenie času f?ikčným rozprávaním a v ňom čas z hľadiska teoretickonaračného i f?ilozof?ickohermeneutického. Analýza sa začína premenami tvorby zápletky, pokračuje štrukturalistickými „logickými“ modelmi, hrami s časom na základe dialektiky vypovedania a výpovede a napokon otvorením f?ikcie pre imaginárne svety. Dospieva tak k vzácnej syntéze, v ktorej sú zohľadnení nielen u nás stále nerovnako známi západní štrukturalisti a semiotici (A. J. Greimas, W. Booth, C. Bremond, E. Benveniste, G. Genette, S. Chatman), ale aj ruskí formalisti (V. Propp, M. Bachtin, J. Lotman, B. Uspenskij). Špecif?ický ráz f?iktívneho času je ilustrovaný rozbormi textov V. Woolfovej, Th. Manna a M. Prousta, rozbormi, ktoré možno pokladať v prístupe k literárnemu umeleckému dielu za vzorové. Dielo, ktoré je druhým knižným prekladom autora z francúzštiny do slovenčiny (písal a uverejňoval aj po anglicky), je určené literárnym vedcom, historikom a kritikom, ďalej f?ilozofom, študentom literatúry a f?ilozof?ie, ale bude poučným a inšpiratívnym čítaním aj pre mnohých ďalších.